Žijem naplno každý deň, a kultivujem Umenie Žiť - Ars Vivendi.
Z pozície dlhoročného interiérového dizajnéra a konzultanta feng shui učím ľudí, ako si vytvoriť harmonický domov, ktorý ich bude dobíjať energiou a podporovať ich na ceste k splneniu svojich snov.
Súčasťou plánovania a vytvárania vízie je kontrola doterajších stratégií. V tomto prípade ohliadnutie sa za minulým rokom. Čo sa mi podarilo a vďaka čomu? A čo sa mi nepodarilo? Čo bolo príčinou? Rok 2020 mi ubehol extrémne rýchlo. A tak som sa rozhodla dopriať si čas a urobiť si dôkladnú bilanciu, pozrieť sa čo sa vlastne stalo a čo mi to prinieslo. Január...
Mám rada toto obdobie na prelome rokov. Je plné príležitostí na nové začiatky. Začína to už Zimným Slnovratom – pre našich predkov bol práve toto začiatok roka – koniec tmy a príchod svetla. A potom Nový rok, odjakživa čas nových odvážnych predsavzatí a optimistických (spravidla nerealistických) plánov do ďalšieho roka. A potom niekedy na prelome januára a februára ešte Čínsky nový rok, môj obľúbený...
Tak som cez víkend znova uvidela niektoré veci v mojom živote, ktoré som doteraz nevnímala. Akurát som si uvedomila, že fakt nemám chuť to takto verejne prepierať. A tiež investovať do toho čas, ktorý môžem venovať niečomu zmysluplnejšiemu. Písať si budem, akurát na to využijem naozaj iba súkromný denník. Nebudem sa musieť cenzurovať ani kontrolovať a opravovať formulácie, ani hľadať...
Predvčerom som vstávala o piatej a celkom intenzívne tvorila aj študovala, tak včera som to potrebovala dospať a zaradiť oddychovejšie aktivity. A tak som si dovolila spať do štvrť na deväť, volať viac ako hodinu s kamarátkou (veľmi užitočný rozhovor pre obe to nakoniec bol), vypočuť si video o hypnoterapii s praktickou ukážku (to ma neoslovilo), ísť na obed s mužom, ísť jazdiť na koni… K práci...
Dnes som sa zobudila o piatej ráno bez budíka, vnútorné hodiny zafungovali. V stredu ráno o 6:30 mávam koučing s Viktoriyou. Vždy sa na to teším, večer kontrolujem či mám nastavený budík, aby som nebodaj nezaspala, a väčšinou aj tak vstanem sama skôr ako stihne zazvoniť 🙂 Tak aj dnes som si s jej pomocou ujasnila niektoré veci sama so sebou. Postupne...
Včera som chcela natočiť video o splnovom rituáli v angličtine. Vyzeralo to ako jednoduchá úloha. Proste preložím to slovenské video, ktoré má 3 iba minúty. Preložím, naučím sa, a môžem to potom buď natočiť ako video alebo ísť rovno naživo ako FB live. Samozrejme že až také ľahké to nebolo 😀 Preložiť význam, to nie je až také...
Celkom som si oddýchla, keď som si dovolila cez víkend nepísať. Vychutnala som si v kľude sobotnú návštevu a nemusela som sa znervózňovať, že čo sú tak dlho, že ešte potrebujem písať. V nedeľu som dokonca išla jazdiť bez sedla, a to je celkom fyzicky aj psychicky náročné vzhľadom k riskantnosti, to si dovolím len keď sa cítim naozaj dobre...
Dnes je veľký deň pre mňa. Urobila som zásadné rozhodnutie. Teda ani nie že by som to nejako chcela. Skôr mi to tak nejako prišlo. A teraz keď sa spätne pozriem, ako to prebiehalo (výhoda každodenného zapisovania 😉 ), kade ma moja duša povodila kým som dospela až do tohto bodu, až teraz vidím zmysel celého procesu....
Po 2 mesiacoch vykonávania nového návyku alebo akejkoľvek novej činnosti už by sa mali dať vysledovať nejaké výsledky. A tak si idem urobiť „skúšku správnosti„: zmenilo sa niečo? Má moje každodenné písanie nejaký efekt (či už pozitívny alebo negatívny) na môj život? Dá sa niečo z tohto môjho experimentu zovšeobecniť a použiť ako návod aj pre ostatných? Môžem povedať, že začať písať každý deň blog bolo to najprínosnejšie,...
Včera som spomínala, ako som chodila na taliančinu a ako som si popri tom nečakane veľa vecí uvedomila, lebo často sa z úplne nevinnej konverzačnej otázky z učebnice vykľul terapeutický rozhovor o niečom úplne inom 😀 Dnes som si spomenula na ďalší rozhovor, kedy som si prvý krát uvedomila tú moju posadnutosť „užitočnosťou“. „Aké knihy rada čítaš?“, znela otázka. Hm, ako...
