Ohliadnutie za minulým rokom I.

Súčasťou plánovania a vytvárania vízie je kontrola doterajších stratégií. V tomto prípade ohliadnutie sa za minulým rokom. Čo sa mi podarilo a vďaka čomu? A čo sa mi nepodarilo? Čo bolo príčinou? Rok 2020 mi ubehol extrémne rýchlo. A tak som sa rozhodla dopriať si čas a urobiť si dôkladnú bilanciu, pozrieť sa čo sa vlastne stalo a čo mi to prinieslo.

Január

Januárové udalosti majú spojitosť s predchádzajúcim rokom. Veci sa nezmenia náhle iba preto, že vymeníme kalendár. Zmeny spravidla prebiehajú ako proces. Mňa začiatok minulého roka zastihol vo určitej fáze procesu, ktorý začal už viac ako rok predtým. Totiž v januári 2019 som po prvý krát ponúkla svoj Klub Umenie Žiť, a odvtedy sa môj život značne rozvlnil – raz ma vyniesol na vrchol nadšenia, potom zase prišlo energetické dno, a takto sa to zopakovalo niekoľko krát.

Alebo skôr by som povedala že sa striedali obdobia fungovania plne vo svojom flow, a potom obdobia odpojenia. To striedanie nadšenia a energetického dna boli až druhotné, lebo stav flow milujem a mám vtedy tendenciu sa vrhať nadšene do všetkého a naložiť si viac, ako sa reálne dá stihnúť, a teda zákonite nasledovala strata energie a odpojenie sa z flow ako ochrana tela pred úplným zničením.

Na jeseň 2019 som si fičala na vlne nadšenia z idey, že preložím Klub Umenie Žiť do angličtiny a ponúknem ho vo svete. V decembri už mi bolo jasné, že to nestihnem, a zvažovala som ponúknuť ho teda aspoň znova v slovenčine (aj keď sa mi do toho po predchádzajúcej skúsenosti veľmi nechcelo). A potom v januári 2020 sa mi stala úžasná vec, ktorá povedala by som že vystihuje celú podstatu tohto výnimočného roka.

V decembri som sa nevedela rozhodnúť, či ísť do predaja Klubu alebo nie, tak som sa pýtala svojej duše a odpoveď bola „nie“. Celkom mi vtedy odľahlo. Lenže v januári zas na mňa doľahlo, že tým pádom mi odpadol zdroj príjmu, a ja som mala pripravené veľké cestovateľské plány. A tak som sa spýtala ešte raz, a hádajte čo – teraz bola odpoveď „áno“.

Akurát že už nezostal čas na klasickú kampaň s reklamou a posielaním mailov. Rozhodla som s teda urobiť iba webinár a ponúknuť Klub tam. Absolvovala som pár intenzívnych dní naplnených nastavovaním techniky a prípravou, a išla som s dôverou do toho. A nič. Nikto. Na poslednú chvíľu potom Klub kúpili dvaja ľudia za polovičnú cenu.

Zvonka to môže vyzerať ako katastrofa – zmarenie plánov, finančná strata, zbytočne vynaložené úsilie. Logicky by to malo viesť k sklamaniu a strate viery vo vnútorné vedenie. Ja som ale zažívala niečo úplne iné – odovzdanie, dôveru, prijatie, pokoj, hlboké vnútorné šťastie, vďačnosť. A pochopenie. Toľko vecí sa mi ukázalo cez túto skúsenosť!

Pri pohľade naspäť všetko mi to dávalo zmysel. „Nie“ v decembri mi poskytlo priestor na vydýchnutie a pokojné sviatky s rodinou (dosť som to potrebovala). „Áno“ v januári mi prinieslo veľmi cenný zážitok. „Všetko je ako má byť“, čítala som predtým v ezoterickej literatúre a počúvala v rôznych súvislostiach a pri rôznych príležitostiach, a sama som o tom rozprávala a aj sa pokúšala podľa toho žiť (a aj som si myslela že sa mi to darí 😀 ).

Ale až teraz som to naozaj zažila. Precítila srdcom, pochopila z hĺbky duše, nie iba hlavou, a zažila ten rozdiel. Vnímala som, ako som priebežne občas aj spadla do starého modelu a potom sa znova vedome preladila späť do nového. Pustila som sa vtedy do krátkej, ale intenzívnej kampane bez stresu z predávania, bez strachu z toho, či si to niekto kúpi. S vedomím, že toto je teraz presne to, čo mám urobiť. S dôverou, že moja ponuka si pritiahne tých správnych ľudí.

Odžila som si v rámci tých pár dní aj chvíle vnútorného boja a ťažkého rozhodovania, ale vždy sa mi podarilo vrátiť sa späť do pokoja, do dôvery. Do absolútneho prijatia bez očakávania a lipnutia na výsledku, do hlbokej vnútornej istoty že akýkoľvek výsledok je správny, aj ten, ktorý nakoniec prišiel a bol úplne iný ako som čakala.

Následne mi prišli aj uvedomenia, prečo sa mi až tak nechcelo do spustenia Klubu po druhý krát, a prečo som bola z toho na konci roka taká vyčerpaná. A prečo nebolo pre mňa vhodné sa hneď vrhnúť do druhého kola. Čo iné potrebujem robiť. Čo sa potrebujem naučiť. Čo si z toho môžem zobrať. Ako to urobiť nabudúce inak. Veľmi prevratný, objavný a oči otvárajúci mesiac to pre mňa bol.

A tu vidím aj paralelu s celým rokom 2020 – navonok zdanlivo katastrofa, finančná strata, nenaplnené očakávania, zmarené plány. Na vnútornej úrovni ale veľké (a veľmi potrebné) lekcie. Teda pre tých, ktorí sú pripravení ich vidieť, pochopiť, prijať a zobrať si z nich poučenie do ďalšieho života.

Hm, myslela som si, že stihnem tú bilanciu a hodnotenie roka na jeden raz, ale pozerám že už som vyčerpala čas ktorý som mala k dispozícii na dnes a ešte som len v januári. No nič, musím sa asi znova s tým mojím vnútorným perfekcionistom porozprávať 😀 Dnes už to nejdem siliť, lebo je Nov a ešte mám v pláne si urobiť rituál a potom večer sa pripojiť na spoločnú meditáciu online. Tak ostatné nabudúce (uvidím, či sa mi podarí byť stručnejšia 😀 )