Deň 31 plný uvedomení

Sú dni, kedy mi chodia dary Vesmíru jeden za druhým a nestíham sa diviť, čo všetko je možné, aké synchronicity a šťastné náhody sa vedia vyskladať. Predvčerom som dostala darom takú nálož inšpirácie a uvedomenia a radosti, že som včera potom túžila to zdieľať a podeliť sa tak s tým aj s ostatnými, možno tiež byť pre niekoho inšpiráciou a spríjemnením dňa.

Nuž ale ako hovorila Caroline o tom prechádzaní z jednej energie do druhej, to prepínanie sa zo starého módu do nového a späť spôsobilo, že som úplne nepozorovane prehodila pomyslenú výhybku zo zámeru priniesť ľuďom svojím mailom trochu pokoja a nádeje do úplne iného zámeru, do starej koľaje režimu „strategického“. Našťastie Vesmír na mňa dozrel, aby sa mi nepodarilo môj zámysel zrealizovať, a mail sa mi nepodarilo dopísať 😀

Dnes dopoludnia som si znovu otvorila včerajší rozpísaný článok a skúšala ho dokončiť, ale nejako mi to nešlo. Išla som si teda radšej čítať a potom počúvať ďalšie interview od Marie Forleo. A dobre som urobila! Toľko vecí som si uvedomila pri tom! Aj to včerajšie očakávanie pri písaní mailu. Lenže ja už z tejto energie nechcem tvoriť, chcem písať len vtedy, keď cítim že mám vyjadriť niečo, čo sa chce cezo mňa prejaviť.

A tak som prestala rozmýšľať o tom, že by som mala dopísať mail a dať doňho aj link na môj kurz Tajomstvo harmonického domova za zníženú cenu (a stráviť tak deň nastavovaním formulárov a technických vecí), a radšej som si išla urobiť voľno a niečo zaujímavé si pozrieť. Znova sa prejavilo správne načasovanie, lebo vybrala som si rozhovor s Brenée Brown starý 3 roky, ktorý som už kedysi dávno začala pozerať. Vtedy ma neoslovil a nezaujal, zato dnes mi prišiel akurát vhod 🙂

Okrem mnohých iných myšlienok najviac so mnou rezonovalo rozprávanie Brené o tom, že keď ju niekam pozvú prednášať a chcú, aby prišla v kostýme, majú smolu. Príde proste tak ako chodí vždy – v rifloch a čižmách (je z Texasu). Môže si dať peknú košeľu, ale do kostýmu sa nenavlečie, lebo nehodlá znova stratiť seba kvôli prispôsobeniu sa predstave iných. Pred pár dňami som tu písala presne o tom, ako som sa ja kedysi navliekala do kostýmčekov a ako som sa pri tom cítila 😀

Popri tom už druhý deň čítam knihu Daniela Máčovského Cesta k prameňu. Je to o jeho duchovnom prebúdzaní sa, a tiež som tam našla plno vecí, ktoré som si potrebovala pripomenúť práve teraz. Tak napríklad keď sa nevedel rozhodnúť, ktorú kariérnu možnosť si vybrať, a dostal odpoveď že (iba približne parafrázujem): „Nezáleží na tom, či odbočíš doprava alebo doľava, Vesmír si ťa aj tak doposúva presne tam, kde ťa chce mať“ 🙂

Spomenula som si na svoje ťažké – preťažké rozhodovanie pred pár dňami, s ľahkosťou a dôverou som sa konečne rozhodla a hneď aj vykonala potrebné kroky. A potom som ešte začala počúvať podcast Marie Forleo s Marianne Williamson (nikdy som o nej nepočula, ale vydala úžasné množstvo kníh o manifestovaní „zázrakov“). To som ani nedopočúvala, lebo už sa mi tak nejako naplnila kapacita nových vnemov a uvedomení za jeden deň 😀

Takže ten článok ani mail dnes už nejdem dopisovať. Udeľujem si povolenie byť dnes „neproduktívna“, vyložiť si nohy, naliať za pohár vína a len tak si hovieť a robiť si, čo sa mi bude chcieť. Možno ešte čítať, možno sa len rozprávať alebo pozerať s mužom film, možno meditovať. Lebo niekedy iba tak si dopriať chvíľu pre seba je to najproduktívnejšie, čo môžete v danom momente urobiť 😉