Deň 28 o maskách

Možno nastal čas aj vysvetliť, prečo toľko vecí robím v angličtine. Rada by som napísala, že chcem svoje posolstvo šíriť do celého sveta, lebo je natoľko dôležité že by sa mali o ňom dozvedieť všetci. Pravdivá je len druhá časť vety.

V skutočnosti som si uvedomila (až po niekoľkých mesiacoch), že som sa začala snažiť písať a celkovo sa prezentovať v angličtine hlavne preto, že tam mám istotu že ma nikto nepozná. Sú to úplne cudzí ľudia, a tak sa vôbec nič nestane, keď sa im budem zdať čudná alebo bláznivá, keď to nebude dokonalé, keď ma budú odsudzovať alebo ignorovať…

Uvedomila som si to až v okamihu, keď som sa dostala do momentu, že som mala zverejniť svoj prvý rozhovor v angličtine na mojom YouTube kanáli. Na FB na mojom anglickom profile to bolo v pohode. Lenže ukázať svoje nedokonalé video v nedokonalej angličtine ľuďom, pred ktorými som si roky pracne budovala nejaký imidž, to bolo niečo úplne iné.

A až vtedy som si uvedomila, že vlastne je oveľa jednoduchšie pre mňa ukázať svoju pravú tvár pred ľuďmi, ktorí ma nepoznajú a teda nebudú to porovnávať s tým, čo si o mne mysleli doteraz. Uvedomila som si, že som sa schovávala za masku, že vo svojej neistote a obave že nie som „dosť dobrá“ taká aká som, snažila som sa vytvárať dojem, že som „lepšia“.

Už som viac krát bola v tej pozícii. Keď sme rozbiehali naše interiérové centrum a ja som robila poradenstvo ako interiérová dizajnérka a mala som pocit, že musím vyzerať „seriózne“. Alebo keď som robila projektovú manažérku a komunikovala s 20 starostami obcí a chcela sa im rovnať v „dôležitosti“. Navliekala som sa do kostýmčekov a obúvala si lodičky, ale kdesi na podvedomí som sa cítila ako klamárka.

A mala som aj obdobia, kedy som sa cítila úplne vo svojom živle a bola sama sebou. Napríklad keď som pracovala v jazdeckom klube a učila decká jazdiť na koni a obliekala si rifle a staré košele alebo vyťahané mikiny. Alebo keď som začala pôsobiť ako konzultant Feng šuej, zdieľala som kanceláriu s kamarátkou a obliekala som sa ako sa mi práve chcelo, lebo zákazníkov som mala zo začiatku aj tak iba zriedka.

Ale to je dlhá story, a už je večer a medzitým prišiel domov aj manžel a mám svoje priority, takže pokračovanie zase nabudúce. Lebo ešte aj o inom skvelom dnešnom zážitku som chcela písať, o hodinovom hovore s jednou kanaďankou o úžasných veciach, akurát som najprv chcela vysvetliť že prečo v angličtine a tak sa mi to nejako viac rozvinulo ako som čakala 😀 Stále tie dni nejako rýchlejšie bežia ako by som si predstavovala…