Deň 42 o snívaní

Stále som sa nespamätala z toho včerajšieho zážitku, ako som bola plná energie a vo flow, a po tom vyrušení už som iba riešila úlohy a nepodarilo sa mi znova ponoriť do toho prúdu inšpirácie… Dnes som sa ani nepokúšala, lebo cez víkend by som chcela byť aj s rodinou (a keby som aj nechcela, tak oni by aj tak niečo odo mňa chceli a nevyhla by som sa vyrušeniam).

Dopoludnie bolo celkom príjemné, lebo veď sme sa cez týždeň nevideli. Dokonca aj dcéra volala z Dánska a príjemne sme sa porozprávali. Po obede som bola jazdiť, vonku bolo krásne a vychádzka bola veľmi príjemná, ešte stále pohoda. Lenže potom to tak nejako začalo vo mne bublať vo vnútri a chodila som po dome ako tiger v klietke.

Mám pocit že mám niečo robiť, a keď som v spojení so svojou dušou, keď som v tom flow, tak aj presne viem čo a som nadšená a plná energie a chuti pustiť sa do toho. Lenže keď z toho „vypadnem“, tak to zase neviem. Cítim iba tú naliehavosť robiť to „niečo“, ale neviem presne čo. A tak sa motám po dome a riešim všetky tie prevádzkové veci, ale stále cítim ten vnútorný pretlak a som z toho nevrlá a mrzutá.

Už som si išla sama sebe na nervy s tým, tak som sa rozhodla že sa idem preladiť. Skúšala som si predstaviť rôzne varianty toho, čo by som mohla robiť a čo by mi to zlepšilo náladu. Kresliť? To nie, na to som príliš nervózna. Tak do vane? To by mohlo byť. Uf, zase aký bordel tam nechala najmladšia! Tak najprv poupratovať. Zúrivo som sa do toho pustila. To celkom zabralo, zajtra môžem vyupratovať ešte aj niečo iné 😀

No a nakoniec som si ešte vybrala môj obľúbený spôsob preladenia – snívanie bez obmedzení 😀 Spočíva to v tom, že si predstavujem, čo by som chcela robiť, keby som nebola ničím limitovaná. Keby som mala čarovný prútik a mohla by som zariadiť úplne čokoľvek. Niekedy si to skúste, je to fakt zábava 😀

A ďalšia zábavná fáza je nájsť spôsob, ako sa v realite aspoň o kúsok priblížiť ku svojej najdivokejšej predstave. Zistila som, že nie som až taká náročná. To čo by som najviac zo všetkého chcela teraz robiť nie je zase až také neuskutočniteľné (aspoň čiastočne po kúskoch). Predstavila som si, ako mám prenajatú vilu (alebo aspoň izbu s terasou) niekde s výhľadom na more a píšem knihu. Aspoň na mesiac, úplne sama.

Ked som tak skusmo začala gúgliť kam sa teraz vlastne dá ísť a ako sa tam môžem dostať, zase ani také celkom jednoduché to nie je 😀 No veď ešte uvidím, keď už sa idem dať otestovať (lebo na pondelok mám objednanú opravu toho kúrenia v karavane a je to mimo okres) tak by som to mohla využiť a niekam vypadnúť 😀

Ale to budem riešiť až v pondelok, a to už možno budem mať úplne inú náladu a nebudem mať potrebu utekať. Nateraz každopádne snívanie splnilo svoj účel – už sa zase usmievam okolo celej hlavy a cítim nadšenie a inšpiráciu 😀 Je to osvedčený spôsob (aspoň pre mňa) ako sa vyhrabať z negatívnych emócií a zahnať blbú náladu. Rozhodne je to lepšie ako vybíjať si frustráciu na nevinných rodinných príslušníkoch 😀 Máte nejaké svoje osvedčené metódy? Podeľte sa v komentári 😉