Deň 41 o nastavení hraníc

Keď som dnes ráno videla tie namrznuté okná na karavane pred domom, celkom som bola rada že som sa včera vrátila a spala doma v teplej posteli a nie v tej mrazničke 😀 To by som už asi nedala bez zdravotných následkov, a odhadujem že aj Kevin už by mal s tým problém. A to je ešte horšie, lebo ja keď by som prechladla tak zaleziem do postele s čajom a vypotím sa, ale s chorým psom treba ísť k veterinárovi, potom doňho ládovať nasilu nejaké lieky, a trpieť celé dni jeho vyčítavé pohľady že sme nešli von na tak dlho ako je zvyknutý.

Ale zase naplno som aj videla ten rozdiel v možnosti sústredenej práce. V karavane som akurát 3x denne vybavila vychádzku so psom a celý zvyšný čas som sa mohla plne sústrediť na tvorenie alebo to čo som práve chcela urobiť. Doma stále treba niečo riešiť, stále niekto vyrušuje, prichádzajú nečakané, ale „urgentné“ úlohy… práca z domu má svoje výhody, ale toto je jej tienistá stránka (aspoň pre mňa).

Je fajn niekedy vystúpiť zo zabehnutej každodennej rutiny. Po návrate si môžete uvedomiť, že niektoré veci robíte zo zvyku bez nejakého zamýšľania sa či je to tak v poriadku alebo by sa to dalo aj lepšie. Ja teraz napríklad úplne jasne vidím, že si potrebujem lepšie nastaviť svoje hranice. S členmi domácnosti, ale aj sama so sebou. Nezačať plniť automaticky každú požiadavku kedykoľvek ktokoľvek niečo chce, ale stanoviť si „pracovnú dobu“ a nenechať sa počas nej vyrušiť (napokon, keby som chodila do práce mimo domu, tiež by všetko muselo počkať kým sa vrátim).

Lebo hovorí sa, že pri každom vyrušení od sústredenej práce trvá v priemere 25 minút, kým sa dostanete späť do sústredenia. Dnes som si to uvedomila úplne výrazne. Doobeda som bola plná tvorivého zápalu a geniálnych myšlienok. Písla som si ich a plánovala a cítila nadšenie. Kým som sa ale stihla pustiť do realizácie, vyrušil ma telefonát a riešila som asi 10 minút úplne iné veci. Fakt som mala problém sa naladiť potom späť na tú tvorivú vlnu!

A teraz vidím úplne jasne, že sa mi to stáva často, a že som na to bola zvyknutá a vôbec som to neriešila, brala som to ako nevyhnutnosť. Ale dá sa to riešiť! Chce to len lepšiu organizáciu práce a väčšiu disciplínu. Poznať svoje priority a naučiť sa hovoriť „nie“ úlohám, ktoré s nimi nesúvisia. A vidím ešte veľa ďalších opatrení, ktoré môžem od budúceho týždňa urobiť. Teoreticky to viem, mohla by som urobiť o tom aj webinár (a potom si ho púšťať každé ráno, aby som si to zapamätala a previedla do praxe 😀 )

Tak už viem, čím sa budem zaoberať cez víkend 🙂 A čo vy, máte jasno v tom, čo je pre vás priorita v najbližšom období? Darí sa vám organizovať si úlohy v súlade s tým? Ako ste na tom so svojimi hrancami? 😉