Deň 32 o odpore

Včera som pozorovala na sebe v praxi, ako funguje odpor. Myslím taký, ktorý vám zabráni ísť do posilky, hoci ste ešte pred pár dňami boli sväto-sväte presvedčení že idete do toho naplno. Alebo ten ktorý v sprche zastaví vašu ruku, ktorou ste si chceli nastaviť studenú vodu namiesto obľúbenej horúcej, aj keď ste sa rozhodli že sa idete otužovať.

Ja som si dala predsavzatie odpratať zvyšok kopy nastrihaných konárov a brečtanu, ktoré už niekoľko týždňov hyzdia našu terasu. Pôvodne bola kopa obrovská, už som niekoľko krát z nej vyviezla vždy po 1 – 2 fúriky. Včera som bola plná odhodlania odpratať aj posledné zvyšky. Teda plná odhodlania som bola v okamihu, keď som o tom rozmýšľala a predstavovala si upratanú terasu.

Len tak nejako stále nebol ten vhodný okamih. Najprv som si potrebovala oddýchnuť po vychádzke so psom. Potom som chcela dopísať článok a trochu pracovať. Potom už sa neoplatilo začínať, lebo za chvíľu bude obed. Po obede si treba oddýchnuť, nemôžete s plným žalúdkom niečo robiť. Ešte si pozriem nejaké video. A snáď si dáme aj kávu po obede, je predsa víkend tak si ho treba trochu užiť.

Lenže postupne sa mi všetky „objektívne príčiny“ minuli a bolo mi jasné, že ak to chcem mať urobené ešte dnes, je najvyšší čas pustiť sa do toho. „Tak teda idem“, povzbudzovala som sa v duchu, „už toho nie je veľa“. A nič. „No tak poďme, za chvíľu to je hotové“, presviedčala som sama seba. Podarilo sa mi dojsť až na chodbu k topánkam, kde mi zase došli sily. „Tak aspoň pár konárov naložím do fúrika, vyveziem to inokedy“, podarilo sa mi nakoniec horko – ťažko samu seba ukecať, keďže som nenašla dosť síl prezuť si tenisky. Po terase môžem chodiť aj v papučiach, to dám.

Medzitým som ako keby zhora pozorovala samu seba. Ty brďo, ako je toto možné? Taká ľahká a málo namáhavá vec! Veď už tu stojím pri skrini!! Je to možné že nie som schopná sa donútiť prezuť a ísť to urobiť?? Čo mi v tom bráni? To fakt nemám žiadnu vôľu?

Manžel sa už nemohol na to pozerať, tak sa zdvihol že mi ide pomôcť, že popíli tie väčšie kmene, ktoré tiež boli na kope. A zrazu to bolo ľahké. Obula som sa a vyviezla asi 3 fúriky a pozametala zvyšky, manžel popílil a poodkladal väčšie kmene a tradá – terasa je čistá 🙂

Je to krásny príklad toho, ako v praxi funguje odpor. Steven Pressfield o ňom napísal celú knihu Válka umění. Ale neplatí to iba pre umelcov, odporu musí čeliť každý, kto má nejaký cieľ vyžadujúci vystúpenie z komfortnej zóny, zmenu zaužívaných zvyklostí, opustenie svojho pohodlia alebo vykonanie nejakej akcie.

Na druhej strane je fajn vedieť, čo pomáha pri jeho prekonaní. Mne napríklad pomáha keď mám spoločnosť, alebo stanovenie si presného termínu dokončenia, či nájdenie niekoho komu porozprávam o mojich cieľoch a nechcem pred ním vyzerať že som len tak trepala do vetra 😀

Vedela by som ešte hodiny teoreticky mudrovať o tom, ako si efektívne budovať nové návyky a čo pomáha pri dosahovaní cieľov na ceste k naplneniu vašich snov. Ale asi by sa mi zišlo si to pripomenúť najprv sama sebe, lebo teória je jedna vec a jej aplikovanie v praxi druhá 😀

Aké máte skúsenosti s odporom pri dosahovaní svojich cieľov? Čo vám pomáha? 😉