Deň 38 „on the road again“

Po vzhliadnutí niekoľkých inšpiratívnych rozhovorov som si našla niekoľko a-ha momentov. Zaujímavé je, že hoci osoby boli rôzne, odkazy pre mňa boli navzájom veľmi podobné 😀 Nebudem ich tu vypisovať všetky, lebo každý by vydal na samostatný článok a to by som sa zase zamotala. Dôležité je, že som sa na základe toho rozhodla pokračovať v každodennom písaní 🙂

Dnes je prvý deň môjho karavanového výletu. Teda kempujem vlastne už druhý deň, ale včera kým som sa zbalila a vymotala tak bolo poludnie, takže kým som došla a vybalila sa a navarila obed a vyvenčila psa a trochu sa „zabývala“ tak už som veľa zmysluplnej práce nestihla urobiť. Myslím tým tvorivej práce, lebo to je zmyslom tejto „cesty“ (úvodzovky preto, lebo som ani neprekročila hranice svojho okresu 😀 )

Rozhodla som sa vypadnúť na chvíľu z každodennej rutiny. Jednotvárnosť ma ubíja a je nepriateľom kreativity. Ale hlavne som chcela zistiť, či všetky tie „povinnosti“, kvôli ktorým „nestíham“ tvoriť, sú skutočné, alebo je to len akási výhovorka, forma prokrastinácie. Ako sa to zmení, keď všetky vyrušenia odstránim? A tiež som nechcela svojím rebelským postojom k „dobrovoľnému“ testovaniu komplikovať život zvyšným členom rodiny a izoláciu v karavane som si zvolila ako formu mojej 10 – dňovej karantény 😀

Nebolo jednoduché vybrať vhodné miesto so všetkými kritériami, ktoré som mala:

• pokrytie mobilným signálom (potrebujem k práci internet)
• v rámci okresu
• dostatočne odľahlé miesto bez ľudí mimo mesto a obce
• dostatočne bezpečné na prenocovanie (hm, toto kritérium je vždy neisté, ale teda aby to nebolo obľúbené stretávacie miesto pochybných indivíduí ako sa mi podarilo nájsť minule, v noci nič príjemné 😀 )
• vhodné na vychádzky na voľno so psom

Večer pred odchodom som sadla k počítaču a skúsila plánovať. Nápady sa mi ale míňali jeden po druhom, nájsť miesto spĺňajúce všetky kritériá súčasne sa mi nepodarilo. Keď som to po hodine vzdala a povedala si, že ráno sa ešte na to pozriem, alebo sa nechám intuitívne viesť momentálnym impulzom, z ničoho-nič mi iba tak bliklo v mysli že Homôlka. „Fíha, toto neprišlo z mojej hlavy“, začudovala som sa, „tak to bude asi ten impulz“ 😀

Spomínam si, že cez Homôlku som 10 rokov dozadu pár krát prechádzala, keď som ešte bola projektová manažérka a chodievala som za starostom do Košece, a potom ešte raz som tam bola keď sme si chceli si urobiť výstup na Vápeč odtiaľ. Inak vôbec. Skontrolovala som teda parametre podľa mapy: tesne na hranici okresu, je tam len lyžiarsky vlek s parkoviskom hneď vedľa cesty, a z opačnej strany jedna chata (predpokladám že zavretá). Pokrytie by malo byť, a so psom sa môžem prejsť po zjazdovke. Takže rozhodnuté, vďaka andílci za tip 🙂

Prvý deň bolo zamračené, hmla, chladno a väčšinu času pršalo. Vychádzka so psom po zjazdovke bola v pohode, aj som vystihla menej daždivú chvíľu. Akurát som si neuvedomila, ako skoro sa stmieva, a že havko bude potrebovať ísť von ešte aj večer. Uf, úplná tma, úplné ticho, len z okolitého lesa čudné zvuky, a ešte aj podivne sliepňavé svetielka. No to som si teda dala!

Večerná vychádzka bola veľmi krátka, a to som sa desila myšlienky, že to budem musieť pred spaním absolvovať ešte raz. Našťastie ukázalo sa, že medzitým sa vyjasnilo a plný mesiac osvetľoval dostatočne okolie, takže to už nebolo ako z hororového filmu 😀 Dnes bolo počasie lepšie, dokonca chvíľami aj svietilo slnko, takže úplná pohodička 🙂

Stihla som si: vypísať si veci, na ktoré by som si chcela nájsť čas počas tohto svojho pobytu (len neviem ako dlho by som tu musela zostať aby som to stihla všetko 😀 ); natočiť a nazdieľať krátke video na FB; poznačiť si niekoľko námetov na príspevky, články alebo videá; absolvovať niekoľko vychádzok so psom v brutálne kopcovitom teréne; prečítať po kúsku z oboch prinesených anglických kníh; pozrieť pár ďalších rozhovorov v angličtine (vždy iba popri jedle, aby som nemrhala produktívnym časom na to); uvedomiť si niektoré dôležité veci.

To je podľa mňa celkom sľubný začiatok 🙂 Takže na dnes vypínam počítač a idem sa zahrabať pod perinu a čítať. Lebo kúrenie v karavane nejako začalo blikať na červeno a nepodarilo sa mi z talianskeho stostranového manuálu zistiť, v čom je problém a čo mám s tým robiť. Tak snáď si to dozajtra oddýchne a začne znova fungovať, alebo aspoň bude svietiť aspoň trochu slnko, inak to tu asi dlho nevydržím 😀