Poloplný či poloprázdny?

     Konečne prišla jar! A s ňou aj prvé teplejšie dni, niekde dokonca skoro 30°C! Myslíte, že ľudia sú radi? Po zime a sťažnostiach na to, že nie je sneh (a keď nasnežilo tak zas to bolo priveľa) prišli sťažnosti, že už nebýva žiadna jar, kto to kedy videl také teplo začiatkom mája…

     Kedy bude „pekne“? A aká je vlastne definícia „dobrého počasia“? A čo vlastne vedie ľudí, ktorí sú väčšinu dňa zatvorení v kancelárii a potom sa autom presunú domov k televízoru, že sa večne sťažujú na to, čo sa práve deje vonku?

      Počasie nám nerobí naschvály, je také aké príroda práve potrebuje (a priznajme si, že na jeho premenlivosti máme najväčší podiel my ľudia svojou neuváženou bezohľadnosťou a chamtivosťou). Chápem zúfalstvo prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska, keď celú zimu sú teploty nad nulou a po snehu ani pamiatky. Alebo prevádzkovateľa kúpaliska, keď väčšinu  leta je 18°C a prší. Alebo poľnohospodára, keď počasie zrovna nepraje jeho plodine. Ale mestský človek?

     Zvykli sme si sťažovať sa, hľadať problémy, patrične na ne nadávať. Problém ale nie je vonku, problém je vo vnútri, v našom nastavení na nespokojnosť a hľadanie problémov. 

     Je  len na vás, či budete nadávať, že prší, alebo si poviete že aspoň sa nepráši. Či v sychravom jesennom počasí pri čakaní na zastávke budete naštvane myslieť na to, že určite prechladnete, alebo sa budete tešiť na horúci kúpeľ či pohár vareného vína. Či pri teplej zime budete frflať, že zima bez snehu za nič nestojí, alebo sa potešíte že nehrozí zlomená noha z pošmyknutia na ľade či 3 – hodinové mrznutie v  zápche na diaľnici kvôli snehovým závejom.

     Záleží len na tom, čo chcete vidieť. Či ten váš pomyselný pohár máte poloplný alebo poloprázdny. A verte mi, s poloplným sa žije ľahšie :-)!