Život nám vždy pripraví lekciu, akú práve potrebujeme

Dnes som sa prebudila s hlasom zhýralého rockového speváka, a s výzorom jeho obstarožnej fanynky po preflámovanej noci. Akurát že ja som celú noc prespala, dokonca som napriek časovému posunu išla spať skôr ako zvyčajne. No áno, celý zvyšok rodiny už síce kašle a smrká, ale JA predsa NIKDY nebývam chorá! JA predsa nemusím dodržiavať žiadne bezpečnostné opatrenia,  môžem kľudne celý týždeň spať v jednej posteli s chorým manželom, lebo žiadny vírus pri mojom životnom postoji a mojich vysokých vibráciách nemá šancu!

A predsa sa to stalo. Neveriacky som pozerala v zrkadle na svoje opuchnuté oči, a márne sa pokúšala vydať z hrdla aspoň trochu artikulovaný zvuk. A práve dnes, keď som mala v pláne točiť videá! Čo teraz? No nič, v prvom rade zistiť príčinu. Okej, nakazila som sa od manžela, to je jasné, potrebujem ale  zistiť hlavne VNÚTORNÚ príčinu. Prečo môj imunitný systém zlyhal PRÁVE TERAZ? Čo mi tým chce telo naznačiť?

Uvarila som si teda čaj a zaliezla do postele. Automaticky som sa uvoľnila a chcela som začať posielať lásku svojmu telu, ako som zvyknutá vždy pri poklese energie alebo náznaku fyzických problémov. A vtedy mi to došlo!   Až keď som sa uvoľnila a naladila na lásku, uvedomila som si, aký je to odlišný stav od toho, v akom som sa práve nachádzala! A aké video že som to chcela točiť? No predsa o tom, že žijeme vo svete energií, ako nás ovplyvňujú, aké je dôležité naše vnútorné naladenie a to, s akou energiou robíme veci…

Lenže posledných pár mesiacov som sa tak sústredila na vytváranie svojho on-line kurzu, tak veľmi som chcela odovzdať ľuďom všetky tie dôležité a život meniace informácie, až som sa popri tom sama vychýlila z rovnováhy. Tak veľmi som chcela odovzdať myšlienku, aké je dôležité naučiť sa správne hospodáriť so svojou životnou energiou, až som do toho vložila všetku svoju energiu a zabudla som si ju dopĺňať. Tak veľmi som chcela správne naformulovať myšlienky o dôležitosti postoja k veciam, až som si zabudla uvedomovať svoj postoj.

Podľahla som očakávaniam a zabudla na každodennú vďačnosť. Nie úplne, vďačníček si píšem každé ráno, ale postupne som „nemala čas“ sa emotívne ponoriť, skôr som len premýšľala, za čo som vďačná, síce som si to zapísala, ale neprecítila som to srdcom. A tiež som „nemala čas“ ísť jazdiť na koni alebo ísť si zabehnúť do lesa so psom, lebo som „musela“ urobiť ešte túto kapitolu, ešte toto video, a naštudovať si ešte tento postup.

Myseľ môže podľahnúť sebaklamu, telo sa však nedá oklamať. Keď sa vytvorí nerovnováha, hľadá spôsoby, ako ju obnoviť. Keď mu energia dojde,  zastaví nás a vypýta si ju. Príde choroba, úraz, alebo iná situácia, ktorá nás donúti niečo zmeniť. Aj mňa donútila zastaviť sa a prehodnotiť priority, uvedomiť si to, na čo som v návale pracovného zaujatia zabudla.

A tak som vďaka chorobe zažila krásny deň naplnený hlbokou vďačnosťou, takou zo srdca. Za to, že mi môj životný štýl umožňuje nechať všetko tak a ľahnúť si do postele, keď to potrebujem. Za to, že žijem v dome, v ktorom sa z postele môžem pozerať rovno do záhrady a počúvať spev vtákov. Za to, že vonku práve krásne svieti slnko a vo vzduchu už cítiť prichádzajúcu jar. Za to, že si dokážem uvedomovať a preciťovať vďačnosť za tieto veci. Za to, že ma telo včas zastavilo a mohla som si to všetko znova uvedomiť.

Deň, ktorý vyzeral ráno ako katastrofa, iba zmenou uhla pohľadu sa premenil na úžasný a skvelý.

Pretože nezáleží na vonkajších okolnostiach, záleží na našom postoji k nim.

Ako ste na tom s vďačnosťou vy? Stíhate si ju uvedomovať vo svojom živote? Nečakajte, kým vás život zastaví 🙂